Neokolonializmus v nadčasoch spôsobuje rast nezamestnanosti

Autor: Tomáš Kurian | 25.3.2012 o 15:03 | (upravené 25.3.2012 o 17:00) Karma článku: 7,14 | Prečítané:  1191x

USA je považovaná za najliberálnejšiu ekonomiku na svete. Vo väčšine štátov platí employment at will - čo znamená že zamestnávateľ, ako aj zamestnanec môžu ukončiť pracovný pomer okamžite, bez akejkoľvek výpovednej lehoty. Avšak, podľa federálneho zákona z roku 1937 (stále v platnosti !) Fair Labor Standards Act of 1937 je mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas na úrovni 50 % !!! Prečo asi ?

Táto úprava vznikla počas veľkej hospodárskej krízy 30tych rokov práve na stimulovanie zamestnanosti a zamedzeniu zbytočného vykorisťovania pracujúcich. Čím drahšie nadčasy, tým rýchlejšie sa tvoria nové pracovné miesta.  Ak na určitom oddelení pravidelne vznikajú nadčasy, personalista / vedúci  hodnotí kedy je ekonomicky výhodné prijať nového človeka:

-        Ak je príplatok za nadčas 0, t.j. bez mzdového zvýhodnenia, tak na zamestnanie nového človeka je potrebných minimálne 8 hodín nadčasov denne.

-          Pri 50% príplatku ale postačuje iba 5,3 hodiny

-          A pri hypotetickom príplatku 100% iba 4 hodiny

Je jasné, že čím vyššia cena nadčasov, tým rýchlejšie bude podnik ochotný príjmať nových ľudí, aby minimalizoval osobné náklady.

Situácia platí ale aj opačne, a to pri prepúšťaní:

Čím menej musí podnik zaplatiť zostávajúcim ľuďom, tým viac je náchylnejší prepúšťať a preniesť zvýšené pracovné požiadavky na ostatných. Ak aj zaplatí nejaké nadčasy, je možné že na celkových mzdových nákladoch ušetrí.

Spojte to s jednoduchším prepúšťaním a zrušením súbehu výpovednej lehoty a odstupného a máte tu vražedný koktail rušenia pracovných miest.  Veď ak podnikatelia žiadajú takéto „liberalizovanie" zákonníka práce, tak to chcú asi preto aby to mohli využiť. A využiť sa to dá iba pri prepúšťaní, tak to vedie práve tam kde sme dnes.

V období hospodárskej krízy nie je priestor pre takéto uľahčovanie prepúšťania. Je skôr potrebné príjmať práve opačné opatrenia, a to zvyšovania bariér pre redukciu pracovných miest  -  zvyšovať cenu nadčasov, redukovať pracovný čas, zvyšovať odstupné pri rozviazaní pracovného pomeru.  Ak firma stojí pred dilemou či prepúšťať alebo počkať, či sa ekonomická situácia v najbližšom polroku - roku vylepší,  rozhodnutie je čisto ekonomické.

Ak prepúšťanie bude predstavovať vysoké náklady, tak radšej ponesie časť strát z krízy ako by zaplatila náklady s odstupným a možno o 5-6 mesiacov by musela najímať tých istých ľudí (alebo iných, aby to nebolo tak „zjavne blbé" a znášať opätovné náklady s tréningom, zaškoľovaním).  Samozrejme, pri nízkych bariérach rozväzovania pracovného pomeru je rozhodovanie zjednodušené, a to na zjavnú nevýhodu zamestnanov ako aj deficitu štátneho rozpočtu !

Ak niekto namieta, že lacnejšie prepúšťanie znamená aj rýchlejšie príjmanie nových ľudí, treba podotknúť:

-          Ak by firmy chceli príjmať nových ľudí, nežiadali by zmeny v zákonníku práce, ktoré uľahčujú prepúšťanie -  bude sa iba prepúšťať

-          Ak vzniká potreba najať nových ľudí, je hodnotená zasa iba ekonomicky. Ak sú zákazky, dopyt, pracovné miesta vzniknú lebo firmy si nenechajú ujsť zisk.

-          Ak na Slovensko prichádzajú noví investori, viac sa zaujímajú o vymožiteľnosť práva, dopravnú infraštruktúru, zručnosť pracovnej sily. Hypotetické náklady pri rušení prevádzky sú až to posledné. Nikto neprichádza investovať s tým, že skrachuje a odíde.

Je smutné až ironické, ako strana SAS obhajovala záujmy Slovenska pri Eurovale (čo predstavuje iba podmienečné výdavky) avšak vzápätí zasadila 80% pracujúcim Slovákom ranu do chrbta v podobe zníženia ceny práce a uľahčenia prepúšťania.

Pri priemerných nadčasoch cca 3 hodiny týždenne (150 ročne) , hodinovej mzde 5 eur je strata bežného zamestnanca 150 x 5 x 0,25  (0,5-0,25 staré mínus nové nadčasové zvýhodnenie) = 187 eur.  Každý rok.
Pri 2 mil zamestnancov to predstavuje potenciálne až 375 miliónov eur ročne, ktoré nebudú kolovať v našej ekonomike.

Keď to porovnáte so známym šekom SAS-ky  za euroval  pre každého občana vo výške 214 eur, tak to pôsobí naozaj groteskne.  Pravicová politika, ochrana národných záujmov by mala začínať doma.  Veď je to iba o peniazoch. Koľko dostanú naši zamestnanci, koľko nadnárodné korporácie.  Tu treba ukázať, kde je náš záujem.

 

Inak si myslím, že ten zákonník práce znechutil ľudí podstatne viac ako raňajky u Tiffany, za čo bola pravica ako aj príslušná strana patrične odmenená. Ak sa pravica bude permanentne definovať ako sila, ktorá z nejakého dôvodu nenávidí pracujúcich, tak jej niet nádeje.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?