Na čo by mohol slúžiť druhý pilier ak by sme mali rozum. 1.časť

Autor: Tomáš Kurian | 3.1.2013 o 16:55 | Karma článku: 9,87 | Prečítané:  1101x

Okolo 6 miliárd eur naakumulovaných v druhom pilieri v súčasnosti zarába priemerne iba okolo 1,5-2,5% ročne a to počas celej svojej 7 ročnej existencie. Úbohý výsledok, podľa akejkoľvek metodiky a bez ohľadu na to, ako tomu tá ktorá politická partia ešte aj dopomohla. Bolo by sa treba pozrieť na to, ako tento naakumulovaný kapitál využiť rozumnejšie. Sporitelia, veriaci na švajčiarsky dôchodok síce môžu byť presvedčení že ho dosiahnu, realita je ale taká že skôr budú odkázaní na doplatky od štátu.

6 miliárd je ale 6 miliárd.

To už je kapitál, s ktorým by sa dalo niečo rozumné podniknúť.

Čo takto začať s programom štátnej bytovej výstavby, financovanej z týchto zdrojov a zároveň znížiť počet nezamestnaných ?

V SR pripadá na 1000 obyvateľov cca 350 bytov, v Európe je to 400-500.

Ak by sme chceli postaviť ročne 20 000 nových bytov pri cene 30k by bolo potrebné investovať 600 miliónov eur. To predstavuje cca 10% z kapitálu hnijúceho v dôchodkových fondov. Ak by sme sporiteľom ponúkli 6% výnos garantovaný štátom a zákonom presmerovali tieto prostriedky do štátom riadenej a realizovanej bytovej výstavby, myslím že by sa nikto z nich veľmi nesťažoval.

Zarobiť 2% versus 6% ročne nie je zanedbateľný rozdiel a štátna garancia v tomto prípade je nespochybniteľná (ak štátu požičiavajú investori miliardy na štátny dlh, tak 600mil je  kvapka v mori).
A to nehovorím o 30-40 000 pracovných miestach, ktoré by vznikli pri takejto výstavbe. Našli by sa aj pozície pre menej kvalifikovaných ľudí (tlačiť fúrik a podávať tehly dokáže každý).

Momentálne je situácia takáto:

Tie byty čo sa postavia za 25-30k, sa predávajú za 60-100k. Výsledok je ten, že namiesto hypotéky 150-200 eur zaplatia naši ľudia 400-500 eur mesačne. To má značný dopad na kúpnu silu v ekonomike a nemyslím si, že by sme mali takto viazať naše prostriedky do tehál a malty. Po tom, čo sa realitná bublina podpísala na páde cien nehnuteľností v USA, Írsku, Španielsku a iných krajinách je dosť smutné, že Slovensko bez akéhokoľvek zaváhania pokračuje takou istou skazonostnou cestou.  Hovorí sa, že múdry sa učí na cudzích chybách a hlúpy na vlastných.  Čo sa dá povedať o Slovensku ak si chce zopakovať chyby celého sveta, tak jasne dokumentované a zrejmé ?

Podporovať infláciu nehnuteľností rezignovaním na jasnú potrebu bytovej výstavby je osudná chyba.

Mladé rodiny nemajú deti, pretože nemajú kde bývať. Potom sa rieši čo s dôchodkovým systémom. Všetko je to z pozície pasívneho príjmania negatívneho vývoja, bez akejkoľvek snahy niečo urobiť pre zmenu.
Začnime stavať byty. Lacné byty. Potom budú deti. Potom bude práca, podstatne viac peňazí v peňaženkách, viac domáceho dopytu a ekonomika sa bude hýbať . Vrátane daní.

 

Nestojí to zato ?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?