Štát by mal využiť naakumulované zdroje v II.pilieri a odkúpiť železiarne. Nikto nebude mať nikdy záujem o ich prosperitu ak to nebudeme my sami.
Je potrebné najať profesionálny manažment (niekoho ako Eichler II a spol) zo zahraničia so skúsenosťami v danom odvetví, dobre ho zaplatiť a motivovať k dosahovaniu nie len zisku ale aj ekologických a sociálnych aspektov podnikania.
Argumenty že štát nie je (nemôže byť) vlastníkom sú scestné. V demokratickej spoločnosti je štát na rovnakej úrovni ako ktorýkoľvek iný subjekt a tak isto má právo vlastniť ľubovoľné aktíva ako ktorákoľvek súkromná spoločnosť.
Súkromná spoločnosť si tak isto najíma do manažmentu profesionálov a stanovuje im kompetencie a platí ich za dosahované ciele.
Ak budú železiarne vo vlastníctve štátu, 100% zisku bude prichádzať do štátneho rozpočtu namiesto dnešných 19%. Nebude treba sa na kolenách doprosovať o zotrvanie zahraničných investorov ani neustále dotovať fabriku zo štátneho. Ak by sa aj polovica zisku použila na investície a renováciu kotlov, bolo by to pre štát a investorov z II.piliera oveľa výhodnejšie ako súčasná situácia.